Juraj je bodyguard: Začínal som ako fighter a vyhadzovač, pracovné ponuky som dostával aj v posilňovni (Rozhovor)
Juraj je bodyguard: Začínal som ako fighter a vyhadzovač, pracovné ponuky som dostával aj v posilňovni (Rozhovor)
Služby osobnej ochrany mnohí klienti radšej suplujú esbéeskármi. Vyjde ich to lacnejšie. Iní bodyguardi pracujú pre jedného klienta dlhé roky a stanú sa priateľmi.
Holú hlavu, tvrdé údery a adrenalín z MMA klietky vymenil pred desiatimi rokmi ťažkotonážnik Juraj Struhár za sako, elegantný účes a vyberané spôsoby. Pre vek a kvôli perspektíve dlhodobého uplatnenia zanechal slušne sa vyvíjajúcu kariéru fightera a rozhodol sa pre biznis osobnej ochrany
Cesta k sprevádzaniu úspešných, prestížnych aj celebritných klientov však nebola priamočiara. Trenčiansky bodyguard nám prezradil, ako sa vypracoval z diskotékového vyhadzovača, a naznačil aj, koľko si vie prácou zarobiť.
Na prvý pohľad sa veľmi nevymykáte zo stereotypnej predstavy o bodyguardoch. Kto je to vlastne bodyguard?
Človek, ktorý sa stará o bezpečie klienta, a to bez ohľadu na to, či pracuje sám alebo v tíme. Na Slovensku je pritom luxus už to, keď ste na klienta dvaja. Keď som na klienta sám, musím byť okrem bodyguarda aj osobný šofér, bezpečnostný manažér, „vybavovač“ a niekedy aj priateľ. Ku konfliktom dochádza skutočne výnimočne. Práca spočíva najmä v prevencii.
Vieme vôbec, koľko je na Slovensku bodyguardov?
Nie presne, no môže nás byť vyše stovky. Ľudia si pod pojmom bodyguard predstavujú rôzne veci. Keď má niekto kurz SBS, pištoľ za opaskom, dal sa potetovať a tvári sa nebezpečne, pre mňa ešte nie je bodyguard. Je to len niekto, kto sa ukazuje. Na Slovensku si klienti často radšej zaplatia troch-štyroch laikov ako jedného profesionála. Vyjde ich to lacnejšie. Tváriť sa dôležito je dnes veľká móda, no rýchlo rozoznám, ak niekto pôsobí amatérsky.
Ako?
Amatéri sú často napnutí, strnulí a nedýchajú uvoľnene. Ich hrôzostrašné pohľady síce budia hrôzu, ale kompletne pri nich strácajú periférne videnie, a teda aj prehľad. Ja na to idem naopak a snažím sa zjemňovať vystupovanie a nebudiť pozornosť. Nechcem, aby sa ma ľudia báli. Niekto si však, naopak, pocit, že vzbudzuje strach, užíva.
Ako je vaša práca finančne ohodnotená?
Je to veľmi individuálne.
Rozumiem. Ako však vyzerá škála odmien?
Niekto sa teší aj zo 100 eur na deň. Pri vyjednávaní o cene vždy záleží na tom, kto bude platiť cestu, stravu a ubytovanie. Bodyguard si určite dokáže slušne zarobiť. Musí sa však vedieť predať.
Niekedy zarábajú vizuálne zaujímavejší ľudia viac ako nenápadný profesionál. Je doba ukazovania sa, marketingu a sociálnych sietí a veľa klientov cieli predovšetkým na vizuálnu prezentáciu. V prípade celebrít sú bodyguardi do veľkej miery reklama.
Prítomnosť „nabúchaných“ chlapcov dokáže skutočne odradiť na prvý pohľad...
Áno, avšak niekedy to zbytočne vzbudzuje pozornosť okolia. Šesť dvojmetrových chlapov nasmeruje pozornosť na 65-kilového drobného klienta, ktorého by si na ulici inak nikto nevšimol. Klient, ktorý chce byť v bezpečí, staví na nenápadnosť.
Keď ste s klientom na verejnosti, udržiavate si fyzický odstup alebo idete bok po boku?
Ani jedno. Kráčam mierne za ním. Na dosah ruky a tak ďaleko, aby som vedel zakročiť na všetky svetové strany. Niekedy ho musím predísť alebo, naopak, ak je v kontakte s médiami, ustúpiť.
Nebývate niekedy paranoidný?
Nenazval by som to tak, hoci, samozrejme, automaticky sledujem množstvo faktorov. Častejšie sa pozerám do spätných zrkadiel či skenujem okoloidúcich. Koncentrácia graduje spolu s tým, ako sa blížia kľúčové úkony dňa.
Ako ste sa vlastne k práci bodyguarda dostali?
Vždy som bol mohutný a holdoval športom, najskôr silovým a neskôr bojovým. Ešte na strednej som začal pracovať ako vyhadzovač v podnikoch. Vydržal som to robiť 12 rokov a dokázal si zarobiť celkom slušné peniaze.
Pracovné ponuky som dostával v posilňovni a ľudia postupne zistili, že dokážem aj komunikovať a byť slušný. Česť výnimkám, no vyhadzovači sú väčšinou nafúkaní chalani, ktorí si chcú udrieť. Postupne som sa cez kluby, bary, herne, kasína a hotely dopracoval až po bezpečnostný manažment a sprievody.
Pracujete ako bodyguard na plný úväzok?
Nie. Na Slovensku je to veľmi ťažký chlebík. Poznám zopár ľudí, ktorí to robia na plný úväzok. Klientov, ktorí vás však dokážu zaplatiť, je u nás veľmi málo.
Žijú na Slovensku aj ľudia, ktorí majú bodyguardov v režime 24/7?
Áno. So zopár veľkými podnikateľmi chodia bodyguardi aj na dovolenky a chaty. Väčšinou však majú viacero ľudí, ktorí sa pri nich striedajú. Jeden bodyguard by to neutiahol, keďže má súkromný život. Čím dlhšie však bodyguard a klient spolupracujú, tým viac preberá bodyguard jeho rutinu a klient je tak zraniteľnejší.
Kto si objednáva vaše služby?
Každý, kto ich potrebuje, od spevákov, hercov cez podnikateľov, advokátov a exekútorov až po fyzické osoby. Klient sa nemusí vyslovene báť, stačí, že je pedant, nerád šoféruje alebo má hrôzu z fyzického kontaktu. Niekomu môžu vadiť davy ľudí, iní nechcú s okolím vôbec komunikovať a práve bodyguard im má zabezpečiť úplný kľud.
Na ako dlho si vás klienti objednávajú?
Väčšinou len na konkrétny úkon. Povedzme, že mi zavolá agentúra, že príde zahraničný spevák alebo herečka a potrebuje zabezpečiť 48-hodinový sprievod od letiska cez hotel, miesto vystúpenia až po kaviareň.
Dostávate celebritné zákazky často?
Áno, a celebrity často mávajú nezmyselné hviezdne maniere. Vyžiadajú si, aby ste s nimi nešli v aute alebo výťahom. Stráca sa tým všetok zmysel ochrany.
S akými neštandardnými požiadavkami ste sa ešte stretli?
Naučil som sa jazdiť na koni. Môj klient mal ranč a chcel, aby s ním niekto jazdil po okolí. Pri jednom podnikateľovi, ktorý behal maratóny, sa počas nich striedali traja chlapi. Iný klient od svojho bodyguarda vyžadoval, aby s ním chodil hrávať golf. Musel sa naučiť hrať na uspokojivej úrovni, naučiť sa pravidlá a techniku a nakúpiť si vhodné oblečenie.
Asi mi nemôžete povedať mená svojich klientov...
Samozrejme, v týchto veciach sa zachováva diskrétnosť. No jednou z najväčších hviezd bol americký astronaut Jim Dutton, ktorého som strážil v rámci tímu.
Zažívate v práci stres?
Samozrejme, a neustále sa učím, ako ho na sebe nedávať najavo. V jeho zvládaní mám výhodu z tréningu bojových športov. Pri prevencii pomáha, ak ste pripravení na všetko. Pri šoférovaní bolo napríklad prirodzené, že som si spravil školu šmyku.
Aké zručnosti ešte v rámci šoférovania potrebuje bodyguard?
Mám vodičské oprávnenie na všetky typy vozidiel a párkrát som bol aj na pretekárskom okruhu. Čím viac kilometrov jazdíte a čím viac rôznych áut používate, tým viac ste v kľude. Ak auto požičiavam, spravím to pár dní dopredu, aby som sa s ním zžil a vybavil ho škrtidlom, vlastnou lekárničkou či energetickými tyčinkami. Neuveríte, ako sa poteší človek, ktorému po desiatich hodinách letu podáte fľašu vody, dezodorant alebo žuvačku.
Kontrolujete auto, v ktorom klient cestuje?
Väčšinou používam vlastné auto, ktoré priebežne kontrolujem, či niekto neprestrihol hadičku na brzdách, nenastražil bombu, nepoškodil riadenie alebo nenasadil GPS tracker. To sa deje celkom bežne. Trackery sa delia na dlhodobé, napájané z autobatérie, a krátkodobé, ktoré prichytíte magnetom. Auto vieme, samozrejme, skontrolovať aj klientovi.
Chodievate aj na strelnicu. Ako často trénujete a museli ste už strieľať aj pri výkone práce?
Chodím vždy, keď sa to dá. Je to moja vášeň. V práci som ešte nestrieľal a dúfam, že sa to ani nikdy nestane. Zbraň nie je zďaleka prvoradá. Konfliktom musíme vždy predchádzať diplomatickou cestou. Existujú však momenty, keď nemôžete ustúpiť pre blaho klienta alebo svoje osobné zdravie.
Spomeniete si na situáciu, keď sa nedalo ustúpiť?
Áno, aj keď sa k tomu nerád vraciam. Raz sa po mne vrhol človek, ktorého prchkosti sa môj klient obával. Fyzicky som ho spacifikoval. Konflikt však niekedy príde, keď ho najmenej čakáte. Stačí, ak je niekto na drogách alebo vybuchne po rozchode so ženou.
Mávate počas osobnej ochrany zbraň neustále pri sebe?
Väčšinou áno, aj keď existujú klienti, ktorí si vyslovene žiadajú, aby som ju nemal. Keď ju mám, musí byť neustále skrytá. Ak by ste ju ukázali, automaticky sa pre potenciálneho narušiteľa stávate prvým terčom.
Mnohí neoficiálni bodyguardi ju bohužiaľ ukazujú úplne bežne. Čím viac sa však streľbe venujem, tým lepšie viem, že ani mnohí držitelia zbrojných preukazov so zbraňami nevedia narábať. Keď si niekto vyberie zbraň raz za pol roka a vystrieľa sto nábojov, možno trafí perfektne terč, no nevie ju nosiť a použiť pri fyzickom kontakte.
Ako často prichádza počas vašej práce ku konfliktom?
Veľmi málo. Už prevencia vám ich pravdepodobnosť výrazne znižuje. Pokiaľ príde ku konfrontácii, dostanem čo najskôr klienta do bezpečnej zóny.
Pracujete aj pre firmu Patriot Group, ktorej pomáhate pri vymáhaní dlhov v rizikových prípadoch. Čo sú rizikové situácie a kto sú rizikoví neplatiči?
Paleta rizík je ozaj široká. Rizikový neplatič môže byť ktokoľvek, kto je v núdzi, pretiekol mu pohár trpezlivosti a môže vybuchnúť. Niekedy dostávame echo od výjazdovej skupiny, ktorá sa obrátila po tom, ako si všimla, že sa okolo nich motá päť chlapov. Rizikové je, aj keď prídete do rómskej osady a v momente sa pri vás zhŕkne tridsať chlapov.
Čo robíte vtedy?
Snažím sa komunikovať. Ak po vás však niekto hodí palicu alebo kameň, už to kvalifikujeme ako útok a primerane sa bránime. Nevytasíme zbraň a ani nezačneme strieľať ako vo filme. Väčšinou zavoláme políciu. Vo veľmi extrémnych situáciách, ak sa na vás niekto v dave náhodou zaženie, musíme ich varovať, že sme ozbrojení.
Zbraň je však pri každej situácii na úplne poslednom mieste. Beriem ju do rúk len vo veľmi jasne definovanej situácii a musím vedieť, čo mám robiť a ako ju použiť, napríklad varovným výstrelom. Ani to som však našťastie ešte nerobil a dúfam, že ani nebudem.
Aká bola vaša najstresujúcejšia situácia?
Keď si ma objednal exekútor, ktorý prišiel zhabať nehnuteľnosť bývalého trestanca, ktorý si odsedel dvojnásobnú vraždu. Exekútor sa bál ísť sám a mali sme aj policajnú asistenciu. Daný človek mi nepripadal nebezpečný v rámci zručností, skôr emocionálne nevyspytateľný. Bál som sa, že ak mu siahnu na majetok, zoberie sekeru. Odkomunikovali sme to správne, a tak to dobre dopadlo.
A aká bola najnebezpečnejšia situácia, v ktorej ste sa ako bodyguard ocitli?
Najnebezpečnejšie bolo sedenie, keď si klient vyžiadal sprievod pri preberaní dokumentov. Keď sme otvorili dvere, v kancelárii sedelo niekoľko ľudí s rukami pod bundou. Nevedel som, či sú ozbrojení alebo len budia taký dojem. Voláme to neviditeľná hrozba, keď sa môže situácia kedykoľvek zvrhnúť. Deje sa to bežne. Do tejto kategórie však nepatrí slovný konflikt, strkanice ani to, keď sa k VIP klientom snažia dostať fanúšikovia.
Existujú na vašu prácu špeciálne certifikáty?
Jasné. Ja som okrem základných certifikátov SBS absolvoval aj niekoľko kurzov akadémií pre osobných strážcov. Na Slovensku ich kvalita kolíše, no mal som aj inštruktorov z Ruska, Anglicka, Ukrajiny či francúzskej cudzineckej légie. Navštevujem aj kurzy sebaobrany a prvej pomoci.
Pred septembrovými voľbami sa naplno rozbieha kolotoč mítingov. Z politikov majú štátnu ochranku len ústavní činitelia. Volajú si tí ostatní bodyguardov?
Samozrejme. Je to celoslovenská a sezónna záležitosť. Manažéri strán si však pravidelne vyžadujú skôr SBS služby a len výnimočne oslovujú bodyguarda. Radšej prezlečú esbéeskárov z taktickej vesty do košele a saka.
Igor Matovič svoje turné nazval Bez ochranky. Myslíte, že prebieha skutočne bez ochranky?
Nie. Predpokladám, že niekde v obecenstve sedí vyškolený profesionál, ktorého nerozoznáte od ostatného publika. Môže mať kľudne štatút osobného šoféra.
