Späť
Zmluvnú pokutu možno definovať ako peňažnú sankciu, ktorá vyplýva zo zmluvnej dohody - t.j. v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán poruší konkrétnu povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zmluvnej dohody, zaväzuje sa za porušenie uhradiť druhej strane pokutu v dohodnutej výške.
Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Medzi základné funkcie zmluvnej pokuty možno zaradiť preventívnu funkciu, t.j. zmluvná pokuta by mala dlžníka motivovať k plneniu záväzku. Výška zmluvnej pokuty sa určuje buď pevnou sumou, alebo je možné dohodnúť spôsob výpočtu jej výšky (napr. 1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania). Zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne. Nárok na zmluvnú pokutu nevzniká priamo zo zákona, ale až na základe dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute. Zmluvné strany sa môžu rozhodnúť, či bude dohoda o zmluvnej pokute vo forme samostatného úkonu, alebo bude implementovaná v hlavnom dokumente v súvislosti so zabezpečovaným záväzkom. Druhý z uvedených spôsobov je štandardným riešením.
AKÝ JE ROZDIEL V ZMLUVNEJ POKUTE PODĽA OBČIANSKEHO A PODĽA OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA?
Hlavným rozdielom medzi právnou úpravou zmluvnej pokuty podľa Občianskeho a podľa Obchodného zákonníka je tzv. zodpovednostný princíp.
Občiansky zákonník – v občianskoprávnych vzťahoch platí, že (ak z dohody nevyplýva niečo iné) dlžník nie je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu ak porušenie povinnosti nezavinil.
Obchodný zákonník – v obchodnoprávnych vzťahoch sa naopak uplatňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie (tzv. objektívna zodpovednosť). Táto skutočnosť vychádza z § 300 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Dohodou zmluvných strán však možno upraviť svoje vzťahy aj inak a teda objektívnu zodpovednosť môžu strany dohodou vylúčiť alebo zmierniť.
Zmluvná pokuta je jedným z právnych nástrojov, ktoré poskytuje slovenský právny poriadok na zabezpečenie záväzku veriteľa. Základnú právnu úpravu zmluvnej pokuty obsahujú ustanovenia § 540 až 545 Občianskeho zákonníka. Úprava zmluvnej pokuty v § 300 až 302 Obchodného zákonníka nadväzuje na základnú úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku, ale zároveň obsahuje podstatné zmeny pre obchodné vzťahy.
Zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomnou formou. Na to, aby bola dohoda o zmluvnej pokute platná je potrebné, aby boli splnené nasledovné podmienky:
• existencia záväzku, ktorý zmluvná pokuta zabezpečuje
• písomnosť dojednania zmluvnej pokuty
• zrozumiteľné stanovenie výšky zmluvnej pokuty, alebo jednoznačný spôsob jej určenia. Spôsoby určenia pokuty môžu byť rôzne a môžu sa aj kombinovať no stále platí, že výška, či spôsob určenia zmluvnej pokuty musia byť vyjadrené jednoznačne inak je takáto dohoda neplatná
• dostatočne presne a určito identifikovaná povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje.
Pre posúdenie dôvodnosti nároku veriteľa na uplatnenie zmluvnej pokuty je dôležité posúdiť zmluvnú pokutu, resp. jej výšku aj z pohľadu primeranosti. Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty sa vychádza aj zo skutočnosti, či dohodnutá zmluvná pokuta zabezpečuje porušenie plnenia záväzkov zo zmlúv a povinností oboch zmluvných strán najmä z hľadiska, či je výška zmluvnej pokuty dohodnutá v rovnakej výške pre obe strany. Bez ďalšieho však nie je neplatná dohoda o zmluvnej pokute, ktorá zaväzuje len jednu stranu. V praxi sa vyskytujú prípady, že jedna zo zmluvných strán si zabezpečí dohodou v zmluve sankciu za nesplnenie viacerých povinností zmluvnou pokutou. Ak druhá strana nežiadala v zmluve sankciu za nesplnenie ani jednej zmluvnej povinnosti, dochádza k určitej nerovnováhe vo vzájomných vzťahoch, ale sama o sebe takáto dohoda nebude mať za následok neplatnosť uzavretej zmluvy. V oblasti obchodnoprávnych vzťahov sa v súdnej judikatúre prihliada aj na skutočnosť, že podnikateľský subjekt spravidla má vyšší stupeň právneho vedomia a znalostí práva ako bežný občan a má byť teda obozretný pri uzatváraní právnych úkonov a má si byť vedomý dôsledkov, ktoré mu z týchto úkonov vznikajú.
Pri uplatnení zmluvnej pokuty povinná strana sa môže brániť jej neprimeranosťou a môže požiadať súd o použitie tzv. moderačného práva. Povinná strana môže požiadať súd o použitie moderačného práva v rámci riešenia sporu o zaplatenie zmluvnej pokuty. V takomto prípade súd rozhodne o predbežnej otázke, či je zmluvná pokuta dohodnutá v primeranej výške v súvislosti s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti záväzku. Súd v prípade použitia moderačného práva môže znížiť uplatnenú zmluvnú pokutu do výšky náhrady škody vzniknutej porušením zmluvnej povinnosti do doby rozhodnutia súdu, prípadne inak moderovať výšku zmluvnej pokuty najmä z pohľadu jej súladu s dobrými mravmi či so zásadami poctivého obchodného styku.
